Santé

Naši predkovia veľmi dobre odpozorovali, že v tomto období sa zvyšuje počet ochorení „z nachladnutia“ a v tom čase je aj zvýšená úmrtnosť ľudí staršej generácie. Ale ani ochorenie mladých ľudí nie je celkom bez problémov. Okrem toho, že aj u mladého človeka môže mať ochorenie vážny až smrteľný priebeh, je tu aj ďalší zreteľahodný aspekt, a to ekonomické straty v dôsledku pracovnej neschopnosti, alebo pri ošetrovaní chorého dieťaťa.

Medzi základné typické príznaky chrípky patrí rýchle stúpajúca horúčka (v úvodnej fáze ochorenia je sprevádzaná triaškou, zimnicou), bolesť hlavy, svalov, pocit únavy, nechutenstvo. Súčasne sa objavuje bolesť hrdla, pocit upchaného nosa, dráždivý, bolestivý kašeľ, ktorý po niekoľkých dňoch prechádza v kašeľ vlhký, s vykašliavaním hlienov. Pri nekomplikovanom priebehu trvá chrípka niekoľko dní (7 – 10). Závažnosť chrípkového ochorenia sa často podceňuje aj preto, že v praxi sa za chrípku omylom považuje každé ochorenie, ktoré je svojim priebehom veľmi podobné chrípke, ale nie je vyvolané vírusom chrípky, ale môže byť vyvolané širokou škálou iných vírusov, ktorým hovoríme respiračné vírusy a ochoreniam – chrípke podobné ochorenia.

To, že na chrípku, alebo jej podobné ochorenia môžeme ochorieť aj viackrát počas svojho života je spôsobené najmä tým, že chrípkových a iných vírusov je nespočetné množstvo. Ich rozlíšenie je možné len zložitým virologickým vyšetrením, ktoré sa vykonáva na špecializovaných pracoviskách a výsledky vyšetrení sú známe až po niekoľkých týždňoch od odberu biologického materiálu na vyšetrenie. Ďalším možným spôsobom dôkazu pôvodcu nákazy je vyšetrenie krvi na zistenie prítomnosti protilátok proti tzv. chrípkovým vírusom. Krv sa však musí odobrať 2 krát a to na začiatku ochorenia a druhý krát minimálne po dvoch týždňoch od začiatku ochorenia. Aj toto vyšetrenie je zdĺhavé, ale podobne ako virologické vyšetrenie je nevyhnutné najmä v mimoepidemickom období, teda v letnom a jesennom čase, lebo týmto vyšetrením sa zistí, aký chrípkový vírus v populácii koluje. Potom je dostatok času na to, aby sa pripravila očkovacia látka proti zisteným typom chrípkových vírusov, lebo len očkovanie proti chrípke môže do určitej miery ovplyvniť to, či chrípková epidémia vznikne, alebo nie, alebo či epidémia postihne väčšiu, či menšiu časť populácie.

V súčasnom období v médiách prebieha zdravotnovýchovná kampaň na ochranu osôb pred ochorením na chrípku. Z rôznych ankiet prezentovaných v televíznych šotoch je vidieť, že napriek každoročným zdravotnovýchovným akciám je stále veľká obava osôb z očkovania, resp. presvedčenie, že žiadne očkovanie ich pred chrípkou nezachráni. Pritom ich argumenty spočívajú v tom, že „dal (a) som sa zaočkovať a v živote som nebol (a) tak chorý (á), ako po očkovaní“. Pritom sa stále zdôrazňuje, že protilátky schopné ochrániť človeka pred ochorením sa tvoria 10 – 15 dní, a teda, ak niekto ochorel niekoľko dní po očkovaní, musel už byť nakazený chrípkovým vírusom, a mal tú smolu, že bol v tom čase aj zaočkovaný. Bohužiaľ takéto skúsenosti vzbudzujú nedôveru v účinnosť očkovania, ktorú potom takto „postihnutí ľudia“ prenášajú aj na svoje okolie.

Preto je veľmi dôležité, v záujme ochrany svojho zdravia, získať dôveryhodné vedomosti o možnosti ochrany pred ochorením, ale najmä pred komplikáciami chrípkových ochorení. Tieto sa dajú získať buď preštudovaním si problematiky chrípky v odbornej literatúre, v časopisoch, na internete, ale aj navštívením odborného pracoviska – oddelenia epidemiológie na regionálnom úrade verejného zdravotníctva v príslušnom okrese, kde získajú informácie od erudovaných pracovníkov.

V našej populácii existuje skupina osôb (riziková skupina), pre ktorých je očkovanie, okrem úpravy životosprávy, najmä príjmu dostatočného množstva vitamínov ( najmä vitamínu C), jedinou možnou prevenciou, najmä závažných komplikácií chrípky, či prípadne až úmrtia. Takouto skupinou sú osoby staršie ako 65 ročné, najmä také, ktoré žijú v kolektívnych zariadeniach (napr. v domovoch dôchodcov, liečebniach pre dlhodobo chorých a pod.), ďalej sú to aj osoby mladšie, alebo aj celkom malé deti, ale trpiace inými závažnými ochoreniami ľadvín, srdca, dýchacích orgánov, diabetom (cukrovkou), nádorovým ochorením a pod.

Na očkovanie proti chrípke je najvhodnejším obdobím práve obdobie, ktoré nastáva. Sú to mesiace september až koniec februára, ale podľa epidemiologickej situácie sa očkovanie môže vykonať aj neskôr.

Očkovanie je účinnejšie u opakovane očkovaných osôb, ako u tých, ktorí sú očkovaní len prvý raz. Protilátky, ktoré chránia organizmus pred chrípkovým ochorením po očkovaní, pretrvávajú asi jeden rok. U osôb z vyššie uvedených rizikových skupín sa odporúča súčasne s očkovaním proti chrípke vykonať aj očkovanie proti pneumokokovým infekciám, ktoré sú najčastejšou príčinou komplikácií po chrípkovom ochorení, najmä zápalov pľúc, často aj s následným úmrtím. Aj proti týmto infekciám je v lekárňach k dispozícii očkovacia látka, pre uvedené skupiny osôb, a lekári ju môžu predpísať dospelým aj deťom. Protilátky proti tejto infekcii pretrvávajú 3 – 5 rokov, preto očkovaným osobám sa stačí preočkovať v 3 – 5 ročných intervaloch Aj naďalej však platí zásada, že okrem očkovania sa musí posilňovať imunitný systém najmä tým, že bude dodržiavaná správna životospráva. Pre organizmus sa zabezpečí dostatočný prívod vitamínov, najmä vitamínu C, najlepšie v prirodzenej forme v zelenine, ovocí, prípadne doplnený aj vo forme liekovej. Aj otužovanie organizmu do značnej miery zabezpečí zvýšenie imunity, teda odolnosti organizmu proti ochoreniam všeobecne. Z poznania, že sa vírus veľmi dobre šíri v uzavretých priestoroch, vyplýva aj ďalšie veľmi dôležité opatrenie, a to časté vetranie miestností, upratovanie „navlhko“ – mokrou handrou, aby zvíreným prachom, v ktorom môže byť prítomný vírus sa ochorenie ďalej neprenášalo.

A nakoniec to najdôležitejšie!

Ohľaduplnosť voči svojmu okoliu vtedy, keď už ochorenie vznikne. Chorí ľudia, ktorí navštevujú podujatia, kde sa zhromažďuje veľký počet ľudí (diskotéky, kiná, hromadné dopravné prostriedky, chodia do zamestnania, škôl, apod.) sa svojim konaním podieľajú na šírení sa ochorení a teda aj na vzniku väčšej, či menšej chrípkovej epidémie.

Ceny očkovaní proti chrípke.

Cena očkovania za jednu osobu.

a) na pracovisku Santé Slovakia – Bratislava (budova Ružinovskej polikliniky)
€ 3,50 + cena vakcíny v lekárni

b) v ambulanciách zmluvných lekárov Santé Slovakia na území celej Slovenskej republiky
€ 5,–- + cena vakcíny v lekárni

Cena očkovania za výjazd.

a) výjazd sa uskutoční za minimálnu fixnú sumu:
€ 170,–- + cena vakcín v lekárni, ktorá platí pri počte do 20 osôb.^*

b) pri počte nad 20 osôb sa očkovanie účtuje sumou:
€ 8,–- (za osobu) + cena vakcín v lekárni^*

^*Tieto ceny platia za výjazd vo vzdialenosti do 90 km od Bratislavy.

 

Ak máte záujem, alebo otázky ohľadom očkovania, neváhajte nás kontaktovať na emailovej adrese office@santeslovakia.sk.

Čo je jej náplňou práce?

Pracovná zdravotná služba u zamestnávateľa ( ďalej len PZS ) najmä:

1. zisťuje nebezpečenstvá a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci,
   
2. dohliada na faktory pracovného prostredia a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,
   
3. podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom,
   
4. poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom, najmä pri:
   

• plánovaní a organizovaní práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest,
  
• technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie,
  
• ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany.
  

5.zúčastňuje sa:

• na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov,
  
• na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení technológií zo zdravotného hľadiska,
  
• na opatreniach pracovnej rehabilitácie,
  
• na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík,
  
• na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov.
  

6. spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie,

7. dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou.

Kto ju môže vykonávať?

Vykonávanie preventívnych a ochranných služieb pracovnou zdravotnou službou, môže zamestnávateľ zabezpečovať vlastnými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom fyzickými osobami – podnikateľmi alebo právnickými osobami ( § 21 ods.2 a 3 zák. č. 124/2006 Z. z. ). Pracovná zdravotná služba, môže svoju činnosť vykonávať len na základe oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby, ktoré vydáva a odoberá Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (§ 5 ods. 4 písm. o) zákona è. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Tento úrad aj kontroluje plnenie podmienok na výkon pracovnej zdravotnej služby.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľov:

1. vykonávať kontrolu zdravotných rizík na pracovisku a zabezpečiť ich znižovanie,
   
2. zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň limitov,
   
3. zabezpečiť pre svojich zamestnancov lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci,
   
4. predložiť lekárovi zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke; v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, názov pracoviska, druh práce, dĺžka expozície, faktory práce a pracovného prostredia a výsledky hodnotenia zdravotných rizík,
   
5. uchovávať záznamy o výsledkoch lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce najmenej 20 rokov od skončenia práce,
   
6. oznamovať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky informácie súvisiace s výskytom porúch zdravia u zamestnancov,
   
7. zamestnávať len osoby zdravotne a odborne spôsobilé na určený druh práce,
   
8. dodržiavať schválené technologické postupy a prevádzkové poriadky,
   
9. zohľadňovať v pracovnom procese špecifické zdravotné riziká, vytvárať zamestnancom a mladistvým pri príprave na budúce povolanie podmienky podporujúce zdravie.
   

Kedy a ako často sa vykonáva lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci?

Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a jej náležitosti sa uvádzajú v § 30 zákona 140/2008, ktorý dopĺňa zákony 355/2007 a 124/2006 Z. z. Zamestnávateľ je povinný pre svojich zamestnancov zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci (podľa zákona o verejnom zdravotníctve) a zamestnanci sú povinní podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci (podľa zákona o verejnom zdravotníctve).

Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci sa vykonáva:

1. pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu, alebo obdobného pracovného vzťahu, alebo pred začatím výkonu práce fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá zamestnáva iné fyzické osoby,
   
2. v súvislosti s výkonom práce,
   
3. pred zmenou pracovného zaradenia,
   
4. pri skončení pracovnoprávneho vzťahu,alebo obdobného pracovného vzťahu, alebo pri skončení výkonu práce fyzickej osoby, zo zdravotných dôvodov,
   
5. po skončení pracovnoprávneho vzťahu, alebo obdobného pracovného vzťahu, ak o to zamestnanec požiada.
   

Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci sa vykonáva:

1. jedenkrát za dva roky u zamestnanca a u fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie,
   
2. jedenkrát za rok u zamestnanca a u fyzickej odoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do štvrtej kategórie, a u pracovníka kategórie A,
   
3. jedenkrát za tri roky pri prácach s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie, ktoré sú zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie.
   

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže nariadiť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak sa výrazne zmenia faktory práce a pracovného prostredia alebo zdravotné riziká alebo dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k vykonávanej práci.

Lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci vykonáva lekár so špecializáciou:

• v špecializačnom odbore ortopédia,
  
• oftalmológia,
  
• všeobecné lekárstvo,
  
• lekár s certifikátom v certifikačnom odbore klinické pracovné lekárstvo alebo klinická toxikológia,
  
• lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo vykonáva preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci u tehotných žien, matiek a dojčiacich žien,
  
• lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecná starostlivosť o deti a dorast vykonáva preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci pred nástupom do práce u mladistvých.
  

Lekár zaznamenáva všetky výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci spolu s posudkom o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce do zdravotnej dokumentácie. Záver posudku bez údajov o zdravotnom stave, odovzdá zamestnávateľovi písomne.

„Sú doslova na celom území Slovenska. Dostávajú sa teda aj do nadmorských výšok, v akých donedávna neboli,“ povedal minulý rok v júni pre Pravdu entomológ Jozef Brestovský. Odborník na cestovnú medicínu MUDr. Jiří Beran z Kliniky infekčných chorôb FN v Hradci Králové upozorňuje, že v podstate celá stredná Európa je jedným veľkým ohniskom, kde hrozí nákaza kliešťovou encefalitídou i boreliózou. Pozor si treba dať najmä v susedných Čechách, v Rakúsku, Maďarsku, nemeckom Bavorsku, Slovinsku i pobaltských štátoch.

Nová infekcia – anaplazmóza

Okrem známej dvojice nákaz navyše slovenskí vedci z Parazitologického ústavu SAV zistili výskyt novej choroby prenášanej kliešťami – anaplazmózy. Ide o bakteriálnu infekciu s inkubačnou dobou 1–3 týždne od prisatia kliešťa a má príznaky pripomínajúce chrípku. Lieči sa antibiotikami. Dnes parazitológovia len hľadajú rýchlu a účinnú diagnostickú metódu na zistenie tohto ochorenia u ľudí. Bakteriálnym pôvodcom anaplazmózy je totiž v niektorých oblastiach Slovenska infikovaný každý 20. kliešť!

Čo sa týka známejšej lymskej boreliózy a kliešťovej encefalitídy, každá z týchto nákaz má svoje osobitosti, čo sa týka výskytu, inkubačnej doby, možností prevencie i liečby. Kliešťová encefalitída sa častejšie vyskytuje v ohniskách, čiže v závislosti od regiónu, čo pre boreliózu až tak neplatí. Encefalitídu spôsobuje vírus, takže jej liečba je nešpecifická. Vírusmi sa možno nakaziť dokonca aj pri konzumácii nepasterizovaného kozieho, kravského i ovčieho mlieka a výrobkov z nich. Na druhej strane – proti encefalitíde prenášanej kliešťami jestvuje očkovanie. Ak sa vykoná správne, predstavuje veľmi spoľahlivú ochranu.

Lymská borelióza má bakteriálny pôvod, takže sa dá v skorom štádiu úspešne liečiť antibiotikami. Očkovanie proti nej však u nás dosiaľ nejestvuje. Vakcína vyvinutá v roku 1999 účinkuje iba v USA, kde sa vyskytuje iba jeden druh borélií. Odhaduje sa pritom, že v našich podmienkach je nakazených boréliami priemerne 15–25 % kliešťov. Je to niekoľkonásobne vyšší výskyt ako v prípade kliešťovej encefalitídy, kde sa hovorí o 2 % kliešťov nakazených nebezpečným vírusom. Lymskú boreliózu navyše podľa všetkého nešíria len kliešte, ale pravdepodobne aj ovady. Pri analýze výskytu lymskej boreliózy sa zistil vyšší výskyt v rodinách, kde chovali psov.

Neskáču zo stromov

Najrozšírenejšou poverou v súvislosti s kliešťami je dosiaľ tá, že tieto parazity na človeka skáču zo stromov. Nie, kliešte žijú na steblách trávy alebo v porastoch do výšky jedného metra. Bez prísunu krvi vydržia až jeden rok. Po tele dokážu vyliezť pomerne vysoko, vyhľadávajú na ňom dobre prekrvené miesta s pomerne tenkou kožou. Najčastejšie si ich nájdeme v zákolennej jamke, v slabinách, na zápästí, bruchu, v ohybe lakťa, podpazušných jamkách, za ušami i vo vlasoch. Pozor na larvy a nymfy kliešťa, ktoré sú niekedy menšie ako špendlíková hlavička, a preto ľahko prehliadnuteľné.

Mnohí ľudia veria, že proti kliešťom, podobne ako proti komárom, pomôže preventívne užívanie vitamínu B, nikdy sa to však nedokázalo. Odborníci dokonca tvrdia, že na vznik odpudzujúceho účinku by bolo potrebné užívať dávky hraničiace s toxicitou. To už väčšmi odpudzujú kliešte pravdepodobne tablety obsahujúce výťažky z cesnaku alebo samotné užívanie cesnaku. Niektorí homeopati tvrdia, že kliešte by malo odpudzovať aj užívanie bobuliek homeopatika Ledum Palustrae 5CH, iní s ním majú dobrú skúsenosť len v prípade miernenia následkov štípancov od všetkých druhov hmyzu. Jedinou osvedčenou a dokázanou ochranou proti kliešťom sú repelentné a hmyz hubiace prípravky z pultov lekární a drogérií.

Zatiaľ kým niekto kliešťa nechytí prakticky nikdy, ďalší si ich môže doniesť z jedinej návštevy lesa hneď niekoľko. Súvisí to pravdepodobne s odlišnosťami v zložení ľudského potu. Netreba sa spoliehať na to, že miesto, kde sa prisal kliešť, nás začne svrbieť. Môže to byť až na druhý deň, pretože kliešť nejaký čas do ranky vypúšťa znecitlivujúcu látku. Z hľadiska pravdepodobnosti prenosu infekcie je vhodné odstrániť ho čím skôr.

Najväčší výskyt tohto malého upíra býva od apríla do októbra. Treba sa mať pred ním na pozore: preventívne sa pred ním chrániť, podľa možnosti ho objaviť včas, odstrániť ho správnym spôsobom a všímať si možné príznaky prípadnej infekcie.

Ako správne odstrániť kliešťa: stačí pinzeta a dezinfekcia

• kedysi sa odporúčalo udusiť zahryznutého kliešťa olejom alebo mastným krémom. Lenže ak je kliešť nakazený, infekcii len uľahčíme cestu do tela. Dusiaci sa kliešť totiž vyvráti obsah svojich vnútorností do ranky.
  
• ďalším mýtom je krútenie kliešťa v smere či proti smeru hodinových ručičiek. Kliešť nemá závit, drží sa podobným mechanizmom ako príchytka v stene.
  
• pred odstránením ho polejte či postriekajte nejakou dezinfekciou, najlepšie s obsahom alkoholu. Ak nemáte poruke dezinfekčný prostriedok z lekárne (Septonex, Dettol, lieh, jódová tinktúra, Alpa), použite alkoholický nápoj, parfum, kolínsku. Niekto pripúšťa aj použitie hustej mydlovej peny, keďže mydlo má aj dezinfekčný účinok (najmä antibakteriálne).
  
• kliešťa uchopte pinzetou či klieštikmi na vyberanie kliešťov z lekárne čo najbližšie pri koži a pokúste sa ho doslova vykývať. Neponáhľajte sa, snažte sa ho nerozpučiť. Následne ranku opäť dezinfikujte.
  
• niekto má dobrú skúsenosť s metódou prilepenia a strhnutia leukoplastu. Vraj to spoľahlivo funguje na ľuďoch aj na psoch. Čo sa týka vyberania kliešťov zo zvierat, odborníci upozorňujú, že dôležité je mať rukavice alebo aspoň igelitové vrecúško na ruke (najmä, ak máte na rukách ranky a zádery).
  
• včasné odstránenie kliešťa je dôležité, ale ak ste v lese a nemáte so sebou nijaké pomôcky, radšej s odstraňovaním počkajte až domov. Ak sa stane, že časť kliešťa ostane v koži, netreba robiť paniku. Miesto ošetrite masťou s obsahom antibiotika (napr. Framykoin) a zvyšok kliešťa sa po čase vylúči mimo kože podobne ako drevená trieska. Vhodnejšie však bude vyhľadať lekára, ktorý vám odtrhnutú hlavičku kliešťa odborne a za sterilných podmienok odstráni.
  

Tri ochorenia, ktoré prenášajú kliešte

1. Kliešťová encefalitída – čas od nákazy po objavenie sa prvých príznakov je priemerne 7–14 dní. Toto vírusové ochorenie prebieha obyčajne vo dvoch vlnách. Prvá vyzerá ako ľahká chrípka, vrátane nechutenstva i črevných ťažkostí, ktorej priebeh sa po 3–4 dňoch zmierni a nastáva bezpríznaková fáza. Čoskoro však nastúpi vysoká teplota, úporné bolesti hlavy, vracanie, svetloplachosť, stuhnutie šije a ďalšie príznaky charakteristické pre postihnutie centrálneho nervového systému. Môže mať trvalé následky ako obrna, chronické bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, výnimočne sa môže skončiť aj smrťou. Očkovanie pozostáva z 3 dávok, ktoré zabezpečia ochranu na 3 roky. Jestvuje verzia vakcíny „junior“ pre deti do 16 rokov a pre dospelých. Jedna dávka stojí približne 430 Sk.

2. Lymská borelióza – po približne 3–32 dňoch od nákazy sa v mieste uhryznutia kliešťom objaví u 60–80 % pacientov červená škvrna, ktorá sa postupne zväčšuje a uprostred bledne. Tu treba spozornieť a vyhľadať lekára. U neliečených pacientov toto začervenanie zmizne po 3–4 týždňoch, po nasadení liečby antibiotikami už v priebehu niekoľkých dní. Ak sa však bakteriálna infekcia neodhalí, po niekoľkých mesiacoch, ba i rokoch, dochádza k ťažkým ochoreniam nervov a kĺbov. Pri diagnostike sa využíva odber krvi na protilátky. Najvyššie hladiny protilátok sa tvoria po 6–8 týždňoch trvania ochorenia. V našich podmienkach proti lymskej borelióze zatiaľ nejestvuje očkovanie.

3. Anaplazmóza – čas od nákazy po objavenie sa prvých príznakov podobných chrípke je 1–3 týždne. Anaplazmóza vyvoláva horúčky, nechutenstvo, bolesti hlavy. Podobne ako borelióza sa lieči antibiotikami. Na Slovensku u človeka dosiaľ nebola zistená, dôvodom však môže byť aj to, že lekári nemali možnosť ju odhaliť. U pacienta ju prvýkrát diagnostikovali v roku 1997 v Slovinsku. Ak má teda človek po tom, čo si našiel kliešťa, príznaky podobné chrípke, mal by vyhľadať lekára.

Ako som v úvode spomínala, pôsobenie meningokoka môže byť rozdielne. U 10 % zdravej populácie sa táto baktéria vyskytuje v krku bez toho, aby sa nejako klinicky prejavila. Inokedy spôsobuje zápal hltanu – faryngitídu a v najhoršom prípade invazívne infekcie – sepsie alebo meningitídy, ktoré často končia smrteľne. Závažnosť je daná hlavne vekovou skupinou, ktorú postihuje. Sú to najčastejšie teenageri a mladí dospelí. Priebeh infekcie závisí jednak od virulencie mikróbu (schopnosť nákazy a „agresivita“ mikróbu), jednak od imunitného a aktuálneho fyzického stavu jedinca.

Za model ohrozenej osoby sa považuje študent, ktorý trávi týždne bez fyzickej aktivity nad knihami. Potom, netrénovaný, vyrazí na diskotéku a v eufórii pretancuje celú noc, čo predstavuje nadmerné nárazové fyzické zaťaženie. Významný je aj stav sliznice..menin­gokoky priam jasajú, keď narazia na sliznicu narušenú pasívnym (nie to ešte aktívnym!) fajčením. Uplatňujú sa aj iné vplyvy, napr. faryngitída, vysušenie sliznice pri nepriechodnosti nosnej dutiny a pod. Zo sliznice hltanu sa meningokoky dostanú krvou do mozgomiešneho moku. Možný je aj prechod priamo na mozgomiešne obaly cez strop nosnej dutiny! Významným faktorom tu býva neskorá diagnostika a zahájenie liečby, nakoľko sa prvé príznaky takmer nelíšia od chrípky! Čoskoro dosahuje teplota vysoké hodnoty, objavujú sa meningeálne príznaky (veľké bolesti hlavy, nepokoj, zmätenosť, dezorientácia..) a spravidla tiež typická vyrážka. Vo fatálnom ( smrteľnom ) priebehu sa uplatňuje skolabovanie obehového systému, tzv. Waterhousov – Friderichsenov syndróm a celkový rozvrat metabolizmu. V tomto štádiu (čo može predstavovať iba 3.deň!!) býva už na liečbu bohužiaľ príliš neskoro.

V prevecii proti meningokovi sa uplatňuje očkovanie a pri včasnom záchyte ochorenia sú veľmi účinné penicilínové antibiotiká.